Zamestnávateľ versus zamestnanec

Dnes už nieje problém zo založením si vlastného biznisu. V nasledujúcom článku nebudeme veľmi rozlišovať medzi jednotlivými typmi podnikania, pretože o tom tento článok o tom  ani nemá byť. Reč bude skôr o rozdieloch medzi zamestnávateľom a zamestnancom v klasickom zmysle slova.
 
Cena za vykonanú prácu alebo služby
 
Kým v prípade zamestnanca sa javí iba o to koľko zarobí v čistom. A vo väčšine prípadov ho ani nič iné nezaujíma. V prípade zamestnávateľa je už situácia podstatne zložitejšia. V prvom rade ak sa bavíme o mzde pre zamestnanca tak potom je treba brať do úvahy takzvanú super hrubú mzdu. To je celková cena ktorú je povinný zamestnávateľ vyplatiť nielen pracovníkovi ale aj štátu na odvodoch. Nehovoriac o prípadných doplnkových či rizikových pripoistení. Táto suma musí byť zohľadnená pre ponuke tovarov a služieb tak aby z toho po odrátaní všetkých nákladov v konečnom dôsledku niečo bolo Konkrétne zisk.
 
Stavovanie
 
Zákonník práce ukladá povinnosť buď zabezpečiť stravu a pitný režim vo vlastnej réžií alebo  poskytovať takzvané stravenky. Pričom pitný režim je povinný na pracovisku zabezpečiť bez ohľadu zvolenej formy stravovania. V tomto prípade má pracovník na výber buď sa stravovať sám alebo vo firemnej k jedálni ak je to možné. Samotný nárok pritom vzniká po odpracovaní 4 hodín čistého pracovného času.  Konkrétna minimálna suma ktorú je povinný zamestnávateľ platiť sa každý rok upravuje podľa životnej úrovne a inflácie.  Pracovníci môžu v tomto prípade ovplyvniť akurát dodávateľa jedla, a aj to po dohode s spoločnosťou pre ktorú pracujú.
 
Vymeriavací základ
 
Ďalším sporným bodom sú odvody. Tie totiž nemá pracujúci človek možnosť ovplyvniť. Tie sú dané zákonom. No na rozdiel od toho ak podnikáte, vy túto možnosť máte. Je to z dôvodu toho že si tieto výdavky viete uplatniť vo forme výšky vymeriavacieho základu  a teda aj samotnú výšku odvodov.  Samozrejme aj tu platí že iba do určitej miery, v opačnom prípade by sa na vás mohli zamerať pre krátenie daní.