Tajná zbraň hadov

Rýchlosť útoku
Had sa pri útoku pohybuje tak rýchlo, že by nás mohol zasiahnuť až 4x, kým stihneme 1x mrknúť okom. Podľa štúdie publikovanej v Marci 2016, výpad hada trvá 44 až 70 milisekúnd. Žmurknutie trvá približne 200 milisekúnd. Keby sme sa mohli pohybovať rovnako rýchlo ako hady, stratili by sme vedomie.
Vo väčšine prípadov obeť nemala žiadnu šancu; zvieratá zaútočili a dosiahli svoj cieľ skôr ako si obete vôbec uvedomili, že hady útočia. Za toto hady vďačia unikátnej fyziológii, ktorá bola zdokonaľovaná milióny rokov. Ľudské telo obsahuje rádovo 700 až 800 svalov, hady mávajú 10 000 až 15 000 svalov.

 
Výskum
Tieto fascinujúce akcelerácie zachytil David Penning z University of Louisiana at Lafayette, ktorý strávil mesiace štúdiom štrkáčov a iných hadov. Nevieme ako hady donútia svoje svaly k takej explozívnej akcii. Niektorí si myslia, že sú všetky prepojené a kumulujú energiu ako gumička. Tieto strhujúce útoky v takom krátkom časovom úseku vyvolávajú neskutočné sily v hadích telách a keby im boli vystavené iné živočíchy, vyradili by sa tým ich organizmy z prevádzky.
Penning zistil, že hady zažívajú preťaženie 30G. To znamená, že na ne pôsobí pri útočení sily 30x väčšie ako gravitácia. V ľudskej ríši aj najlepšie trénovaní bojoví piloti prichádzajú o kontrolu na úrovni 8G. Pri 10G strácajú vedomie. Ak bojový pilot zažije silné zrýchlenie, krv je tlačená do nôh a mozog sa ochudobňuje o kyslík. Ak sa to deje príliš rýchlo, krv sa nemôže vrátiť do jeho mozgu dostatočne rýchlo a strácajú vedomie.

Sú známe druhy chameleónov a salamandier, ktoré pri love vystreľujú svoje jazyky a dosahujú akcelerácie, ktoré sú omnoho väčšie ako hadie útoky. Dôležitým rozdielom však je to, že nepohybujú pri tom svojim mozgom, ale iba jazykom. Mozog nemôže byť vystavený takému obrovskému zrýchleniu. Ako to teda hady robia?

 
Štruktúra lebky
Čiastočným vysvetlením je štruktúra ich lebky. Hadia lebka je neuveriteľne pohyblivá. Obsahuje množstvo spojov, ktoré umožňujú naťahovanie a ohýbanie. Ak jedna jej časť narazí prvá, môže časť nárazu absorbovať skôr ako sa kinetická energia posunie ďalej a tento systéme sa prenáša. Had teda môže spracovať účinok nárazu omnoho ľahšie a neotrasie to ním. Penning to prirovnáva k úderu do vreca namiesto úderu do steny.

Vedci sa teraz snažia pochopiť ako sa v týchto extrémnych podmienkach správa hadí oporný a nervový systém. Porozumenie spôsobu ako sa s nimi vyrovnávajú by mohlo pomôcť rozvoju bezpečnosti ľudí a rozvoju pomoci v prípadoch vystavenia veľkým silám. Tieto nové poznatky a vyvinuté technológie by mohli byť už čoskoro užitočné napríklad pri návrhoch bezpečnejších áut a ochrane pasažierov pri nehodách.