Skoncujte s fajčením

K prvej cigarete som sa dostal ešte na základnej škole. Pre niekoho to môže byť šokujúce, pravda je však taká, že to nie je nič neobvyklé. Aktívnym fajčiarom som sa stal v priebehu strednej školy, no a s týmto zlozvykom som neprestal až do svojich dvadsiatich piatich rokov. Približne v tomto veku som si začal uvedomovať, že by som s tým mal čo najskôr prestať. Nešlo ani tak o pocit, že škodím svojmu zdraviu, ale o konkrétne fyzické prejavy. Začal som mať problémy s dýchaním, aj pri tej najmenšej fyzickej námahe som sa šialene zadýchal a o rannom rodeu s mojim kašľom ani nehovorím.

Posledným klincom do rakvy bola moja preventívna prehliadka u obvodného lekára, ktorú som odkladal asi štyri roky. Pečeňové testy boli katastrofálne, krv taktiež nepatrila k tým najlepším. Doktor ma poslal na röntgen pľúc a aj keď som neumieral, moje orgány nepatrili k tým najreprezentatívnejším. Toto bol moment, kedy som si povedal, že s fajčením musím prestať, a to ihneď.
 
S odvykačkou som začal hneď nasledujúce ráno. Povedal som si, že rannú kávu absolvujem bez mojej milovanej cigaretky. Pravdu povediac, nešlo to. Zapáliť som si musel, pretože inak by som asi niečo rozbil. Môj druhý pokus bol o tom, že skúsim bez cigarety vydržať čo najdlhšie. Nezapálil som si po ceste do práce, vydržal som až do mojej pauzy. Poobedňajšiu kávu som bez dymu nezvládol tiež a ani „jednej zdravotnej“ pred spaním som neodolal.

 
Na druhý deň, som už poučený z predošlých chýb rannú cigaretu nevynechal. Opäť som sa pokúsil vydržať čo najdlhšie. Takto som postupoval každý deň. Stále dlhšie a dlhšie bez dymu. Čo som sa teda z tejto mojej odvykacej kúry naučil? Nejde to hneď. Ak sa aj vy snažíte s týmto zlozvykom seknúť, choďte na to postupne. Inak budete stále sklamaní z negatívneho výsledku. Tak to teda bolo aspoň v mojom prípade. Chuť na cigaretu som stratil asi po dvoch mesiacoch a dodnes sa našťastie nevrátila.