Nesnažte sa pochopiť to

Občas si niekedy naozaj len chcem buchnúť hlavu o stenu. Hlavne vtedy, keď počúvam, aké veci riešia moji rodičia. A čo ich na tomto živote hnevá. Moju mamu napríklad hnevá to, že doma neupratujem každý týždeň, keď domov prídem. Naozaj ju to hnevá. Nezaujíma ju to, že mávam víkendy, kedy sa nemôžem pohnúť od počítača. Podľa nej sa na ňom len tak hrám. Keď je to tak, tak potom nemám poňatia, odkiaľ si asi platím školu. Občas si človek myslí, že je to ťažké, hlavne vtedy, keď mi chodí klopať, že už by som mala vypnúť ten počítač. Nerozumie tomu, že ho musím mať zapnutý, ak chcem zarábať? Asi nie.

Napriek tomu neakceptuje ani to, že chodím do školy a že sa tam teda nehrám. Ona si asi myslí, že je to presne takisto, ako keď som chodila na základnú. Nič navyše som robiť nemusela. Veď prečo by som aj mala. Je to dôležité, no nie? Ach, bolo mi z toho niekedy na vracanie, pretože sa so mnou nerozprávala, keď som neutrela prach a nepovysávala. To môže človeka naozaj jedine tak poraziť. No napriek tomu som sa snažila ju nevšímať. Keď raz človek pracuje s kryptomenami a musí byť na počítači stále, asi nebude riešiť mamu.

Jej odpoveď je na to to, že ona potom tiež nebude mať čas prať a variť. Veď dobre. Keď sa odsťahujem, bude to všetko na mne a to je dobré a veselé. Keď sa do mňa už nikto nebude starať. No napriek tomu, že máte asi pocit, že moja mamina je trochu mimo, nie je to tak. Len jednoducho žije v tej predstave, kde každý musí prísť domov z internátu a upratovať. Bez upratovania to proste nejde. Ale keby jej bolo oznámené, že mi musí posielať peniaze na školu, to by asi nebola veľmi nadšená. Ach jaj. Tie naše mamy. Zarábanie na kryptomenách im nič nehovorí. Keby tomu rozumeli trochu viac, život by bol oveľa ľahší.