Rôzne deti

Cestujem unavená v piatok domov z práce. Autobus je plný . Praská vo švíkoch. Klimatizácia nefunguje, alebo funguje veľmi slabo. Zápchy na cestách komplikujú dopravu. Ľudia unavení po celotýždennej práci strácajú trpezlivosť. Frflú na :

• Vodiča
• Na okoloidúce autá
• Na politikov
• Na každého, na koho si spomenú.

 Pri prostredných dverách je tlačenica ako hrom. Ťažko sa dá rozlíšiť, či pot na mojej ruke je môj, alebo pána stojaceho vedľa. Na sedadle  sedia dve deti. Vek odhadom medzi 3-4. Matka stojí vedľa nich. Staručký pán s palicou tiež. Deti zaberajú 2 miesta na sedenie. V autobuse preplnenom tak, že ani špendlík by nedopadol na zem, ale na niekom by sa pristavil!
Začnú sa medzi sebou hádať, ktoré z nich by malo sedieť pri okne. Krik a rev sa rozlieha po celom autobuse. Matka pokojná a asi na také výjavy zvyknutá sa pokojne s kýmsi rozpráva. Nervozita okolostojacich po niekoľkých minútach  je citeľná.
Blížime sa k zastávke všetci dúfame, že rodinky vystúpi. Tú radosť nám ale neurobila. Spokojne  matka  debatuje ďalej a deti kričia tak, že sa to stáva neznesiteľným.
 Naopak nastúpila ďalšia  rodinka. Žena tmavej pleti v druhom stave., muž tmavej pleti a dievčatko. Nikto ani len náhodou neuvoľní miesto budúcej matke ! Rodinka sa tisne pri stredných dverách priamo pred mojimi očami.
 Deti na sedadle pokračujú v cirkuse. Malé dievčatko prekvapene na nich pozerá. Aj pre ňu je to evidentne čudné, že nikto netlmí krik nevychovaných detí. Chytí sa pevnejšie mamky a tíško zakliesnená medzi spotené telá cestujúcich stojí. Nereve, nekričí, trpezlivo cestuje. Mamka jej rukou prejde po hlavičke , pohladká ju a dieťa sa k nej ešte viac pritúli.
Mám pred sebou deti z dvoch rôznych rodí, z dvoch rôznych etník. Tie biele lezú na nervy všetkým okolo stojacím a to malé tmavé dievčatko sa túli k mamke. Nevystrája, nekričí .
Nevydržím a upozorním matku dvoch detí, že veru nikto nie je povinný počúvať rev jej detí a nech si teda s nimi urobí poriadok.
Prekvapene sa na mňa pozrela a ešte prekvapenejšie sa na mňa pozrela malá slečna pritúlená k mamke. Usmiala sa na mňa a možno pochopila, že všetci aj my väčšinový biely národ sa máme správať slušne a nielen moralizovať iných.